Prečo je dôležité triediť kuchynský odpad a ako na to?

S novým rokom pribudla väčšine domácností povinnosť triediť zvyšky potravín a jedla. Kuchynský bioodpad (KBO) už nemá končiť v zmesovom komunálnom odpade (čierne nádoby), ale zbiera sa samostatne. Ide o ďalší z krokov k efektívnejšiemu odpadovému hospodárstvu na Slovensku a ochrane životného prostredia.

Triedenie kuchynského bioodpadu bolo povinné aj doteraz, no niekoľko výnimiek v zákone samosprávam umožňovalo vyhnúť sa mu. Výnimka (do roku 2023) momentálne platí už len pre Bratislavu a Košice, ktoré majú Zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO), respektíve pre historické centrá miest alebo riedko osídlené sídla.

Zbierať kuchynský odpad samostatne nemusia ani obce, ktoré dokážu zabezpečiť v domácnostiach jeho 100-percentné kompostovanie. Tento model takisto niektoré samosprávy uplatňujú, vyžaduje si to však spoluprácu obyvateľov. Do domáceho kompostéra, ktorý niektoré mestá poskytujú obyvateľom zadarmo, možno spolu s odpadom z kuchyne umiestňovať aj záhradný odpad, a tiež trus domácich bylinožravých zvierat, ale napríklad i vlasy, chlpy, papierové vreckovky a rolky z toaletného papiera potrhané na malé kúsky.

Tipy k domácemu kompostovaniu
1. Pre dosiahnutie kvalitného kompostu je dôležitá čo najjemnejšia štruktúra materiálu.
2. Do záhradného kompostéra možno vhadzovať takmer všetky biologické odpady zo záhrady a domácnosti.
3. Vysokú kvalitu zaručí čo najrozmanitejšia zmes kompostovateľných materiálov.

Viac o tom, ako správne kompostovať sa môžete dozvedieť zo seriálu videí s Ing. Eduardom Jakubekom, predsedom Slovenského zväzu záhradkárov.

Znižuje sa objem na skládkach

Pokiaľ nie ste schopní všetky zvyšky z kuchyne kompostovať, je podľa nových pravidiel potrebné kuchynský bioodpad umiestniť  do hnedých nádob respektíve kompostovateľných vreciek. Tie by mala zabezpečiť obec alebo mesto v spolupráci so spoločnosťou zbierajúcou odpad. Ministerstvo zatiaľ nebude v prvom polroku rozdávať pokuty za netriedenie KBO, od miest a obcí však očakáva, že sa novinke čo najskôr prispôsobia – na prípravu mali niekoľko mesiacov až rokov.

Prečo je triedenie KBO nevyhnutnosťou? Táto zložka tvorí až pätinu zmesového komunálneho odpadu, pričom v mestách – bytovkách – je to ešte viac (vyše 40 %). Na Slovensku končí stále väčšina odpadov na skládkach, ktoré zaťažujú životné prostredie.

Triedenie KBO je v súlade so záväzkom Slovenska voči EÚ odkláňať odpad zo skládok. Do roku 2035 môže na skládke končiť maximálne 10 percent odpadu oproti súčasným zhruba 50 percentám. Miera recyklácie sa naopak musí zvýšiť na 65 percent oproti súčasným necelým 40 percentám.

Zároveň spomedzi všetkých druhov komunálneho odpadu má KBO najhorší vplyv na životné prostredie – hnijúce zvyšky potravín popri produkcii skládkového plynu ohrozujú podzemné vody a sú aj priestorom na šírenie baktérií, čo predstavuje značné zdravotné riziká. Hlavnou súčasťou skládkového plynu je metán, ktorý má 28-krát silnejší skleníkový efekt ako oxid uhličitý a tvorí sa na skládke aj 30 rokov. Skládkový plyn je taktiež mimoriadne nebezpečným „akcelerátorom“ požiaru v prípade horenia skládky. V neposlednom rade skládky zaberajú miesto a sú environmentálnou záťažou posúvanou ďalším generáciám.

Kuchynský odpad sa tak po novom spracuje inou formou – možnosti na to majú napríklad bioplynové stanice alebo obecné kompostárne. Podrvený a hygienizovaný KBO sa vo forme kompostu môže ďalej využiť napríklad na úpravu parkov a verejných plôch. Na vybudovanie kompostární dostávajú obce príspevok od Ministerstva životného prostredia. Kapacitu na spracovanie odpadu má aj zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré z neho ekologickým spôsobom vyrábajú elektrinu a teplo. 

Čo zmeny v triedení znamenajú pre domácnosti?

V mestách postupne pribúdajú hnedé nádoby určené na kuchynský bioodpad. V domácnostiach by zvyšky jedál či potravín mali končiť v kompostovateľných vreckách, ktoré je najlepšie uskladňovať v smetnom koši s mriežkou – vetracími otvormi, prispievajúcimi k pomalšiemu rozkladu a zníženiu zápachu.

Výhodou kompostovateľných vreciek je, že ich možno vyhodiť spolu s potravinovými zvyškami priamo do určenej nádoby. Ak by obyvatelia používali štandardné plastové vrecia, museli by odpad z nich vysypávať, čo je nepraktické. Viaceré samosprávy respektíve zberové spoločnosti kompostovateľné vrecká domácnostiam poskytnú.

Na sídliskách sa vrecká budú vyhadzovať do veľkých hnedých nádob, ktoré pribudnú v kontajnerových stojiskách. Vzhľadom na biologický základ odpadu sa ich týkajú prísne povinnosti – hnedé kontajnery musia zberové spoločnosti pri každom zbere čistiť a zabezpečiť pravidelný vývoz.

Obyvatelia rodinných domov môžu KBO vyhadzovať do 120-litrovej nádoby spolu so zeleným odpadom. Ako efektívnejšie riešenie sa však odporúča samostatný zber odpadov z kuchyne do 10 – 30-litrových vedier – podľa počtu obyvateľov v domácnosti. Vedierka sa môžu do zberového vozidla vysýpať aj ručne a nie je k tomu potrebná špeciálna technika. Postačujú aj menšie autá bez lisovacej nadstavby, keďže bioodpad z kuchyne nie je potrebné stláčať vďaka jeho vysokej objemovej hustote. Znižujú sa tým náklady na zber BRKO (biologicky rozložiteľný komunálny odpad – zahŕňa bioodpad z kuchýň, zelený bioodpad zo záhrad, jedlé tuky a oleje).

Minimálna frekvencia vývozu bioodpadu z kuchyne je raz za 14 dní. V prípade väčších kontajnerov na sídliskách to bude spravidla raz za sedem dní respektíve častejšie podľa potreby.

Čo patrí do kuchynského bioodpadu
Šupky z ovocia a zeleniny, staré pečivo a chlieb, čajové vrecká, kávová usadenina, mliečne výrobky, škrupiny z vajec, škrupiny z orechov, neupravené zvyšky potravín, zvyšky vareného jedla – nedojedená strava, potraviny po záručnej dobe (bez obalu), zvyšky z kvetov a rastlín

Čo nepatrí do kuchynského bioodpadu
Jedlé oleje a tuky, konáre, popol, piliny, sklo, plasty, kovy, textil, potlačený papier, chemicky ošetrené materiály