Spotreba

Spotreba v systéme cirkulárnej ekonomiky

V posledných desaťročiach sa nielen na Slovensku, ale v celej Európe významne zvýšila spotreba. Vyššia spotreba vyvíja tlak na životné prostredie a zmenu klímy. Zároveň zvyšuje dopyt po zdrojoch, ktoré sa míňajú a tým sa priemysel stáva čoraz viac závislý od dovozu. Riešením čiastočného zbavenia sa závislosti na importovaných zdrojoch je cirkulárna ekonomika (CE), ktorej rozhodujúcim faktorom je práve spotrebiteľské správanie sa obyvateľov.

Zapojenie spotrebiteľov do cirkulárnej ekonomiky sa začína a končí pri spotrebe. Životnosť výrobkov, ich oprava, možná modernizácia a následná recyklácia by mali byť najdôležitejšími kritériami pri nákupnom rozhodnutí. Ale je to vždy tak?

„Stúpajúca spotreba zrýchľuje rast hospodárstva. Dobrá správa pre ekonomiku sa stáva zlou pre životné prostredie. Alarmujúce sú z tohto pohľadu zistenia EÚ, podľa ktorých iba 64 percent spotrebiteľov dáva opravovať svoje spotrebiče a až 90 percent ľudí nemá žiadne skúsenosti so zdieľaním vecí alebo nákupom výrobkov z druhej ruky.“

Kým začiatkom deväťdesiatych rokov nám učaroval lacný plast a jeho tisíc podôb a farieb, dnes nás začínajú výraznejšie ovplyvňovať ekológia, snaha o zdravší životný štýl a zdieľaná ekonomika. Stále však míňame veľa peňazí na zbytočnosti a to výrazne ovplyvňuje množstvo odpadu. Do našich životov začínajú prenikať nové trendy, ktoré sú signifikantnými znakmi cirkulárnej ekonomiky. Prestali sme bezhlavo používať igelitové tašky zadarmo, vzdali sme sa (aj vďaka zákazu EÚ) zbytočných plastových slamiek. Výrazne sme pokročili v zdieľanej ekonomike, ktorá umožňuje používať veci dlhšie a väčšími skupinami ľudí namiesto nútenia jednotlivcov do kúpy vlastného bicykla (bikesharing) alebo auta (carsharing). Navyše zisťujeme, že veci nie je potrebné až tak často meniť, pokiaľ fungujú. Spotrebiteľské trendy nás síce nútia nakupovať novšie a dizajnovejšie veci, ale tieto trendy nedávajú žiadnu ekonomickú logiku. Naozaj je nevyhnutné vyhadzovať funkčný televízor iba kvôli zastaranému dizajnu?

„Ako funguje cirkulárny systém v reálnej spotrebe, ukázala holandská firma Bundles, ktorá prenajíma umývačky a kávovary značky Miele ako službu. Využíva inteligentný systém, ktorý nenúti ľudí prístroj kupovať, ale jednoducho platia za opratia alebo počet šálok kávy. Ešte ďalej zašla iná holandská firma Mud Jeans. Tá umožňuje ľuďom, aby si u nej na rok zapožičali džínsy. Následne obnosené rifle zrecykluje a vyrába z nich nové.“

Vlastniť menej vecí alebo iba tie, ktoré reálne potrebujeme, je prvým krokom k úspechu. Spotrebiteľské správanie však neovplyvňuje iba objem budúceho odpadu, ale aj spôsob, akým s ním bude naložené po uplynutí životnosti. Kúpiť vrecko z biodegradovateľného materiálu alebo prírodného textilu namiesto klasickej plastovej tašky je pre nás malý krôčik, ale pre životné prostredie „jackpot“.

Ak sme schopní urobiť takýchto malých krôčikov niekoľko, stávame sa súčasťou cirkulárnej ekonomiky.
Tu je niekoľko „cirkulárnych“ zásad, ktorých by sa mal zodpovedný spotrebiteľ pri nákupe držať:

obmedzenie nákupu nového oblečenia, ktoré nevyužijeme (to staré skúsme darovať tým, ktorí ho využijú),
nakupovať menej výrobkov v plastových fľašiach,
nakupovať menej potravín v plastových obaloch,
nepoužívať jednorazové plastové riady,
nakupovať menej plastových hygienických výrobkov (plastové zubné kefky, čističe uší, nerecyklovateľné
obaly kozmetických výrobkov z polyesteru a pod.), prípadne ich nahradiť ekvivalentom z
biodegradovateľného materiálu,
obmedzenie používania papierových obrúskov,
zbytočne nekupovať nové spotrebiče a uprednostniť ich opravu,
nevyhadzovať prebytočné jedlo, ak nám zostane, darovať ho do potravinovej banky,
zdieľanie dopravných prostriedkov vrátane uprednostňovania MHD pred osobnými motorovými
vozidlami, využívať bicykle na prepravu na krátke vzdialenosti,
pri separovaní byť dôsledný a oddeliť jednotlivé zložky odpadu na plasty, papier, sklo a kovy, ale aj biologický odpad.

ZDROJ: ec.europa.eu, euractiv.sk, incien.sk