COVID-19: Európa sa čoraz viac zaoberá odpadom. Ako je na tom Slovensko?

Predstavme si však, aké by to bolo, keby jedného dňa prestali jazdiť smetiarske autá a náš každodenný, a možno aj kontaminovaný odpad, by sa kopil pod oknami našich domov či bytov. V mnohých európskych krajinách silnie v týchto dňoch apel na to, aby sa odpadové hospodárstvo stalo kľúčovou oblasťou v boji proti šíreniu COVID-19.

Obyvatelia sa v týchto dňoch zdržiavajú prevažne vo svojich domácnostiach, v ktorých produkujú niekoľko kilogramov odpadu denne. Bežný Slovák alebo Slovenka podľa údajov Štatistického úradu SR počas „normálneho režimu“ vyprodukujú denne 1,2 kg komunálneho odpadu, no v aktuálnej situácii to môže byť aj viac. Najnovšie k bežnému komunálnemu odpadu z domácností pribudol aj použitý zdravotnícky materiál – ochranné obleky, rúška či rukavice. Pri takomto druhu odpadu hrozí riziko kontaminácie, a teda aj šírenia nákazy. Práve preto by bezpečnosť pri zbere či nakladaní s odpadom, s dôrazom na ochranu zamestnancov odpadového hospodárstva, mala byť pre každú vládu kľúčová.

Výzva OSN je jasná. Odpadové hospodárstvo je v boji proti šíreniu COVID-19 kľúčové

Na problematiku odpadového hospodárstva len pred niekoľkým dňami upozornila aj Organizácia spojených národov (OSN). Vo svojom vyjadrení doslova žiada vlády jednotlivých krajín, aby sa nakladanie so zdravotníckym, komunálnym a iným nebezpečným odpadom začalo považovať za naliehavú a nevyhnutnú verejnú službu s cieľom minimalizovať možné sekundárne vplyvy na zdravie a životné prostredie. OSN tak reaguje na neustále sa rozširujúcu pandémiu COVID-19. Za veľkú hrozbu považuje nesprávnu manipuláciu so zdravotníckym odpadom. Dôraz kladie aj na bezpečné nakladanie s odpadom pochádzajúcim z domácností, keďže použité rúška a rukavice sa môžu veľmi ľahko dostať do komunálneho odpadu.

Väčšina vyspelých krajín nás predbehla

A hoci každá krajina rieši túto problematiku individuálne, niektoré zavádzané kroky sa podľa údajov CEWEP (Európska konfederácia zariadení na energetické využitie odpadu) opakujú. Kľúčovým sa vo väčšine krajín stáva zber a zneškodňovanie nemocničného odpadu a odpadu pochádzajúceho z domácností. Pričom dôraz sa kladie na domácnosti s infikovanými členmi, ktorým sa odporúča všetok odpad ukladať do vriec, tieto vrecia uzavrieť a z dôvodu limitovanej životnosti vírusu vyhodiť do nádob až s určitým časovým oneskorením (24 – 72 hodín). Niektoré krajiny domácnostiam s nakazenými členmi dokonca odporúčajú odpad dočasne vôbec netriediť. Vírus totiž môže na určitých povrchoch prežívať dlhšie a môžu s ním prísť do kontaktu posádky odpadárskych vozidiel.

Energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO – najbezpečnejšia a najhygienickejšia forma nakladania s odpadom

Za bezpečnú formu nakladania s odpadom sa v čase boja považuje proti nákaze predovšetkým energetické zhodnotenie odpadu v zariadeniach ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu). Vďaka tepelným procesom v zariadení, kde prichádza k likvidácii odpadu pri 900 stupňoch, možno práve tento spôsob považovať za najhygienickejší. Zariadenia ZEVO pritom spĺňajú prísne bezpečnostné a emisné požiadavky. Preto vlády v krajinách, kde zariadenia ZEVO existujú, požadujú zabezpečenie ich plnej prevádzkovej kapacity. CEWEP tak aj vzhľadom na uvedené fakty požaduje, aby zamestnanci pracujúci s odpadom mali status kľúčového zamestnanca na úrovní zamestnancov pracujúcich v zdravotníctve. S tým súvisí nutnosť zabezpečiť pre nich osobné ochranné prostriedky a urobiť všetko potrebné, aby sa do práce mohli vôbec dostať. Podľa CEWEP je totiž personál ZEVO vysokokvalifikovaný a len veľmi ťažko nahraditeľný. Výpadok takýchto zamestnancov by v niektorých prípadoch mohol znamenať úplne zastavenie prevádzky.

Na rozdiel od vyspelých krajín Európy, kde stovky zariadení ZEVO zabezpečujú bezpečné zneškodnenie všetkého vzniknutého odpadu, je realita na Slovensku iná. Zariadeniami ZEVO disponujú iba Košice a Bratislava, zvyšok krajiny (takmer 80 % územia) je odkázaný na zastarané skládkovanie. V takom prípade nie je odpad zhodnotený, ani hygienicky upravený, ale uložený bez ďalšej úpravy na skládku.

Slovensko: Odpad, ktorý je potenciálne kontaminovaný vírusom patrí, do komunálneho odpadu

Zatiaľ čo vyspelé európske krajiny vedú k téme odpadového hospodárstva rozsiahle odborné debaty, Slovensko v informovaní o tejto téme postupuje skôr úsporne. Úrad verejného zdravotníctva vo svojom stanovisku „odporúča likvidovať použité rúška a vreckovky z domácností ako bežný komunálny odpad v zmysle platnej legislatívy v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR a v uvedenej súvislosti odporúča upozorniť verejnosť, aby tento druh odpadu nevhadzovala do nádob určených na separáciu odpadu (papier)“.

K uvedenému stanovisku sme sa rozhodli pripojiť ešte niekoľko užitočných tipov. Buďme zodpovední.

7 rád, ako na to:

• Nakupujte iba to, čo naozaj v týchto dňoch potrebujete.
• Neplytvajte potravinami.
• Pri manipulácii s odpadmi a kontajnermi dbajte na osobnú hygienu.
• Niektorý odpad možno postláčať. Týmto krokom zabránime tomu, že smetiarske autá budú zbytočne prenášať takpovediac vzduch.
• Neodkladajte odpady vedľa kontajnerov. Vďaka tomu pracovníci zberových spoločností neprichádzajú do priameho kontaktu s odpadom mimo nádob na triedený zber.
• Použitý ochranný materiál ako rúška alebo rukavice nepatria do triedeného zberu! Pokiaľ v obci nemáte zavedenú nejakú inú možnosť, vyhadzovať ich môžete do zmiešaného komunálneho odpadu. Odborníci odporúčajú zabaliť ich do vreca, uzavrieť a takto vyhodiť do odpadovej nádoby.
• Prosím, myslime na to, že „smetiari“ majú doma svoje rodiny. Treba ich chrániť rovnako ako všetkých, ktorí sú nasadení v prvej línii.