Využitie škvary a popolčeka
Okrem tepla, energie a plynných látok, ktorým sme sa venovali v predchádzajúcich textoch, sú ďalšími výstupmi procesu energetického zhodnocovania odpadu škvara a popolček.
V prípade škvary, tvoriacej približne 20 % celkového objemu energeticky zhodnoteného odpadu, môžeme hovoriť o chemicky stabilnom materiáli, ktorý nereaguje so svojím okolím. Znamená to, že sa z neho neuvoľňujú žiadne látky, ktoré by mohli ohroziť životné prostredie alebo zdravie človeka. Vďaka jej vlastnostiam je o škvaru záujem v stavebnom priemysle. ZEVO Košice preto škvaru dodáva spoločnostiam, ktoré ju používajú ako prímes do výstavby cestnej infraštruktúry.
Vo Francúzsku a v Holandsku, teda krajinách, ktoré majú nedostatok vlastného inertného materiálu (štrk), je využitie škvary rozšírené aj pri výrobe stavebných tvárnic a panelových komponentov. V krajinách ako Rakúsko a Švajčiarsko je škvara zároveň cenným materiálom na opätovné materiálové zhodnotenie. Jeho výstupom sú kovy ako železo, meď, hliník, striebro či zlato.
Popolček tvorí približne 2 % celkového objemu energeticky zhodnoteného odpadu. Ide o materiál zachytávaný v koncových fázach procesu čistenia spalín vznikajúcich pri spaľovaní odpadu. Pri tomto technologickom postupe sa do zachyteného popolčeka pridáva spojivo, v tomto konkrétnom prípade cement, aditíva a voda. Nasleduje homogenizácia tejto masy v závitovkových miešačoch, ktorej koncovým výstupom je zhutnená tvárna hmota. Na Slovensku je táto hmota následne odvážaná na skládku nebezpečných odpadov k zneškodneniu.
Jednotlivé európske krajiny pristupujú k využitiu popolčeka rôzne. V Nemecku popolčekom zavážajú staré soľné bane. V Rakúsku sa soldifikuje s cementom a výslednou zmesou sa zakrývajú staré skládky. V Českej republike sa popolčekom zavážajú uránové bane v Jáchymove. Popolček, rovnako ako škvara, môže v budúcnosti po stabilizovaní vlastností nájsť uplatnenie v stavebnom priemysle. V tomto smere momentálne prebiehajú výskumné procesy.
© 2018-2024 ewia