Uhlíková neutralita ekonomiky sa dosiahne aj s pomocou ZEVO

Premena nerecyklovateľného odpadu na elektrinu a teplo je súčasť riešenia energetickej krízy. Nenahovárajme si, že všetko vyrieši vietor, voda a slnko.

Ak chceme v Európe posilniť udržateľnú ekonomiku, máme niekoľko spôsobov ako to dosiahnuť. V prvom rade sa musíme odpútať od fosílnych palív a podporiť obnoviteľné zdroje energie, ale ani to nebude stačiť. Na ceste k uhlíkovej neutralite je nutné rátať aj s energiou z odpadu, zhodli sa odborníci z Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) na nedávnej konferencii venovanej ceste k uhlíkovej neutralite. 

Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) dokážu posilniť energetickú nezávislosť EÚ a znížiť závislosť od fosílnych palív.

„Len na ilustráciu, európske ZEVO dokážu ročne vyprodukovať až 189 miliárd KWh energie, čo je ekvivalent 19,4 miliárd m³ zemného plynu. Toto množstvo predstavuje 12,5% objemu dovezeného plynu z Ruska,“ vysvetlila Ella Stengler, managing director CEWEP. 

Paul De Bruycker, prezident CEWEPu, pripomína, že takmer 500 ZEVO v Európe dokáže zásobovať elektrinou 20 miliónov ľudí a 17 miliónov obyvateľov teplom. Tento priemysel spracúva 100 miliónov ton odpadu ročne, čím dokáže ušetriť od 10 do 54 mil. ton fosílnych palív.

Kroky k energetickej nezávislosti a uhlíkovej neutralite

K zapojeniu ZEVO do snahy o dosiahnutie uhlíkovej neutrality Európy, ktorá by mala byť dosiahnutá podľa Green Dealu do roku 2050, je nutné spraviť niekoľko krokov.

V prvom rade je potrebné sprísniť legislatívu ukladania odpadu na skládku a uznať ZEVO za súčasť taxonómie EÚ. Potom je nutné nastaviť vhodné podmienky na rozvoj zariadení na zachytávanie a skladovanie uhlíka známe pod skratkou CCU/S (Carbon Capture Use & Storage). 

„S tým súvisí aj rozvoj prepravy a skladovania oxidu uhličitého (CO₂),vytvorenie trhového mechanizmu na obchodovanie so zachyteným CO₂ a certifikovaného systému na podporu negatívnych emisií,“ pripomína Paul De Bruycker.

Podpora CCU/S projektov 

Európska komisia sa začala zaoberať využitím CCU/S technológie už v roku 2007. Spočiatku sa jej odborníci zamerali na uhoľné elektrárne ako najväčších producentov CO₂. Regulátori majú už v súčasnosti v hľadáčiku aj oceliarne, chemický priemysel a rafinérie.

„Podporíme inovácie, výskum a vývoj v tomto segmente, napríklad ZEVO na biologický odpad vo Švédsku, ale aj zásobníky na skladovanie uhlíka. Na stole už máme šesť projektov. Do roku 2030 budeme potrebovať zásobníky na 3,5 miliónov ton uhlíka ročne,“ pripomenul Chris Bolesta, CCU/S tím líder v energetickom oddelení Európskej komisie.

Brusel plánuje zavedenie takzvaných certifikátov odstráneného uhlíka (Carbon removal  certificate) ešte v tomto roku. Ich cena by sa mala blížiť k cene emisných povoleniek. Uhlíková neutralita by sa tak mala dosiahnuť skôr.

Potenciál na znižovanie uhlíka je obrovský

Podľa De Bruyckera úloha priemyslu na energetické využitie odpadu je dvojaká. Prvotná je starať sa o nerecyklovateľný odpad a premieňať ho na energiu. Druhá rola je hygienická. Odklonením odpadu zo skládok sa zlepší životné prostredie pre celú spoločnosť.

ZEVO dokážu zachytiť až 150 miliónov ton CO₂ ročne, ak sa bude dodržiavať dnešná EÚ legislatíva o odpade, ukázala nedávno publikovaná štúdia spoločnosti Prognos a výskumnej organizácie CE Delf. Úspora CO₂ by bola až dvojnásobná (296 miliónov ton ekvivalentu CO₂ ročne), ak sa príjmu ambicióznejšie zákony, ktoré presmerujú nielen komunálny, ale aj priemyselný odpad zo skládok do ZEVO či na materiálové zhodnotenie. 

„Rola ZEVO nie je len produkovať energiu, ale aj presmerovať odpad zo skládok, podporovať lokálnu obnoviteľnú energiu a vyberať z odpadu kovy,“ dodáva Bruno-Frederic Baudouin, viceprezident Európskej asociácie dodávateľov technológií na energetické zhodnotenie odpadu (ESWET).

“Napríklad z popolčeka a škvary sa dajú vyťažiť chloridy a kovy ako napríklad zinok,” ilustruje využitie odpadu Ladislav Halász, viceprezident CEWEP a technický riaditeľ spoločnosti KOSIT.

Spaliny sa dajú využiť

Spaľovaním odpadu sa produkuje asi 1000 ton ekvivalentu CO₂ ročne. Z biologického odpadu vznikne asi 60%. Z fosílneho odpadu, najmä z plastov, zvyšných 40% emisií uhlíka. Preto je nutné lepšie triediť najmä plasty, aby sa nemuseli spaľovať. 

Znižovať emisie CO₂ sa dá v ZEVO troma spôsobmi:

1. Vytvorením nových zdrojov energie napríklad tepla (nahradením fosílnych palív sa dá ušetriť 360 kg CO₂ na tonu odpadu).
2. Znížením skládkovania (usporiť sa dá 600 kg CO₂ na tonu odpadu).
3. Zhodnotením škvary (zachráni sa 60 kg CO₂ na tonu odpadu).

„Už teraz sme uhlíkovo neutrálni, pretože dokážeme ušetriť viac ako 400 kg CO₂ na tonu odpadu. Plánujeme byť uhlíkovo negatívni najmä využitím CCU/S,“ vysvetlil plány CEWEPu jej šéf.

Ak by sa zaviedla technológia zachytávania a skladovania uhlíka, dokázali by ZEVO znížiť čistú uhlíkovú stopu ešte viac. Napríklad zachytením 50% CO₂ by ju znížili o 440 kg CO₂ na tonu odpadu. Tento progres by bol možný len s podporou EÚ legislatívy a vytvorením biznis modelu, ktorý by túto technológiu podporil.

„Zavedenie nových technológii nebude lacná záležitosť, preto potrebujeme záruky, že sa nám to oplatí,“ dodal De Bruycker. Podľa neho bude trvať ešte niekoľko rokov dokým bude táto technológia na trhu prístupná a životaschopná.

Lokalita prvého Centra cirkulárnej ekonomiky je známa. Bude v okrese Šaľa

Lokalita prvého Centra cirkulárnej ekonomiky je známa. Bude v okrese Šaľa.

Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) je výsledkom niekoľkoročnej práce tímu špecialistov zo Slovenska, z Česka, Fínska, Nemecka a z Veľkej Británie. Reprezentuje najmodernejšie trendy v oblasti nakladania s odpadmi v EÚ a rešpektuje princípy cirkulárnej ekonomiky. CCE sa stane realitou vďaka spoločnosti ewia a.s.. Tá v máji tohto roka ohlásila  projekt budúcej výstavby 5 Centier cirkulárnej ekonomiky za 600 mil. eur v rôznych regiónoch Slovenska.

Výstavba prvého centra je plánovaná v okrese Šaľa.  Výška celkovej investície, vrátane technológií dosiahne 120 mil. eur. Finančné zdroje na vybudovanie centra poskytne vlastník spoločnosti ewia – investičná banka WOOD & Company, ktorá na Slovensku okrem spoločnosti KOSIT vlastní napr. aj spoločnosti Saneca Pharmaceuticals, Chirana T.Injekta, a v zahraničí spoločnosti Chirmix, Vitrex a Pegas Nonwovens.

Marián Christenko, generálny riaditeľ ewia a. s.: „Nové Centrum cirkulárnej ekonomiky vyrastie v okrese Šaľa v lokalite, ktorá poskytuje vhodné podmienky na napojenie do rozvodov tepla a elektrickej siete, ako aj prístup k dopravnej infraštruktúre. Pri výbere lokality a technológií sme nič nepodcenili. Chceme, aby CCE v Šali bolo najmodernejšou stavbou svojho druhu v Strednej Európe s vysokým európskym emisným štandardom. Chceme, aby sa odpad nevyhadzoval a nezaťažoval životné prostredie, ale využil v prospech ľudí jeho vrátením späť do výroby alebo premenou na energiu.“

Časť prijatého odpadu sa v Centre cirkulárnej ekonomiky v podobe druhotných surovín vráti späť do výrobného procesu a nahradí tak primárne surovinové zdroje, či už v oceliarenskom, sklárskom, papierenskom, potravinárskom alebo stavebnom priemysle. Zostatok poputuje do Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), kde sekundárne vznikne teplo a elektrická energia. CCE bude schopné produkovať teplo a elektrickú energiu flexibilne v rôznom pomere podľa meniacich sa požiadaviek na odber v priebehu roka. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 160.000 MWht a maximálna ročná výroba elektriny môže byť 55.000 MWhe.

V prospech okresu Šaľa sa spoločnosť ewia a. s., rozhodla preto, lebo ide o región s vhodnou infraštruktúrou a rýchlo rastúcou životnou úrovňou, ktorá zároveň zvyšuje aj množstvo vyprodukovaného odpadu. Tomu však nezodpovedajú kapacity a ani kvalita spracovania odpadu v okrese. Takmer všetok komunálny odpad sa skládkuje. Reálne hrozí, že od roku 2023 sa odpad z okresu Šaľa bude voziť výlučne na skládky do iných okresov, keďže jedinej aktívnej okresnej skládke v Nedede končí platné prevádzkové povolenie.

Problém s odpadom sa netýka iba okresu Šaľa ale prakticky celého Slovenska. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR recyklujeme iba 36% a skládkujeme až 55% odpadu. Iba približne 10% odpadu premieňame na teplo a elektrinu. Tieto čísla sú alarmujúce aj pre Európsku úniu, ktorá pre Slovensko stanovila ciele do roku 2035. Dovtedy musíme zvýšiť podiel recyklácie na 65% a znížiť podiel skládkovania na 10%. Zostatok odpadu by sme mohli využiť na výrobu elektrickej energie a tepla pre domácnosti. Otvorením 5 Centier cirkulárnej ekonomiky v rôznych regiónoch Slovenska by naša krajina bola schopná priblížiť sa k týmto cieľom už o 10 rokov.

„Namiesto skládkovania, ktoré je v mnohých vyspelých štátoch Európy zakázané, chceme šalianskemu regiónu ponúknuť moderné a bezpečné riešenie, kde sa odpad nebude hromadiť a spôsobovať neriešiteľnú environmentálnu záťaž. Miesto toho sa využije na recykláciu a výrobu tepla a elektrickej energie. Presne tak ako vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku alebo v susednom Rakúsku. V CCE použijeme najmodernejšie technológie a okrem spracovania sa v ňom zameriame aj na laboratórne skúmanie zloženia odpadu a takisto environmentálnu výchovu mladších generácií,“  vysvetľuje Marián Christenko.

Centrum Cirkulárnej Ekonomiky v okrese Šaľa bude schopné spracovať 130 000 ton odpadu ročne. Spoločnosť ho  plánuje uviesť do prevádzky v roku 2025, pričom ponúkne prácu až 200 zamestnancom.

Viac informácií o fungovaní Centra cirkulárnej ekonomiky nájdete TU.

Príklady moderného odpadového hospodárstva z vyspelých krajín Európy:

Švédsko recykluje vyše 50 % komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu Švédsko každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 Zariadeniach na energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov.

V Dánsku zariadenia ZEVO dodávajú okolo 20 % celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho vykurovania a pokrývajú 5 % spotreby elektrickej energie Dánska. Zároveň od roku 1997 platí zákaz skládkovania komunálneho odpadu. Aktuálne je v prevádzke 32 zariadení ZEVO a 4 sú práve vo výstavbe. Zaujímavosťou je, že Dánsko chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je napr. aj nové ZEVO Amager Hill v Kodani, svetovo známe lyžiarskym svahom na streche kotolne.

V Rakúsku dnes existuje 11 zariadení ZEVO. Štyri z nich sú priamo vo Viedni, pričom najznámejšie projektoval svetoznámy architekt Friedensreich Hundertwasser. Toto umelecké dielo denne navštevujú stovky turistov počas plnej prevádzky.  Rakúšania dosahujú v priemere takmer 60 % úspešnosť v triedení odpadu.

Spoločnosť ewia, a. s., bola založená koncom roka 2018. Akciová spoločnosť má 100-percentného akcionára – česko-slovenskú finančnú skupinu Wood & Company. Spoločnosť ewia má celoslovenskú pôsobnosť a do jej portfólia patria aj spoločnosti skupiny KOSIT. Vznik a existencia spoločnosti sa viaže najmä na spoločenskú požiadavku ekologického nakladania s odpadmi. Víziou spoločnosti ewia je spoločnosť bez odpadov. Zhmotnením tejto vízie je projekt výstavby Centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) s integrovaným Zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO).