Uhlíková neutralita ekonomiky sa dosiahne aj s pomocou ZEVO

Premena nerecyklovateľného odpadu na elektrinu a teplo je súčasť riešenia energetickej krízy. Nenahovárajme si, že všetko vyrieši vietor, voda a slnko.

Ak chceme v Európe posilniť udržateľnú ekonomiku, máme niekoľko spôsobov ako to dosiahnuť. V prvom rade sa musíme odpútať od fosílnych palív a podporiť obnoviteľné zdroje energie, ale ani to nebude stačiť. Na ceste k uhlíkovej neutralite je nutné rátať aj s energiou z odpadu, zhodli sa odborníci z Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) na nedávnej konferencii venovanej ceste k uhlíkovej neutralite. 

Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) dokážu posilniť energetickú nezávislosť EÚ a znížiť závislosť od fosílnych palív.

„Len na ilustráciu, európske ZEVO dokážu ročne vyprodukovať až 189 miliárd KWh energie, čo je ekvivalent 19,4 miliárd m³ zemného plynu. Toto množstvo predstavuje 12,5% objemu dovezeného plynu z Ruska,“ vysvetlila Ella Stengler, managing director CEWEP. 

Paul De Bruycker, prezident CEWEPu, pripomína, že takmer 500 ZEVO v Európe dokáže zásobovať elektrinou 20 miliónov ľudí a 17 miliónov obyvateľov teplom. Tento priemysel spracúva 100 miliónov ton odpadu ročne, čím dokáže ušetriť od 10 do 54 mil. ton fosílnych palív.

Kroky k energetickej nezávislosti a uhlíkovej neutralite

K zapojeniu ZEVO do snahy o dosiahnutie uhlíkovej neutrality Európy, ktorá by mala byť dosiahnutá podľa Green Dealu do roku 2050, je nutné spraviť niekoľko krokov.

V prvom rade je potrebné sprísniť legislatívu ukladania odpadu na skládku a uznať ZEVO za súčasť taxonómie EÚ. Potom je nutné nastaviť vhodné podmienky na rozvoj zariadení na zachytávanie a skladovanie uhlíka známe pod skratkou CCU/S (Carbon Capture Use & Storage). 

„S tým súvisí aj rozvoj prepravy a skladovania oxidu uhličitého (CO₂),vytvorenie trhového mechanizmu na obchodovanie so zachyteným CO₂ a certifikovaného systému na podporu negatívnych emisií,“ pripomína Paul De Bruycker.

Podpora CCU/S projektov 

Európska komisia sa začala zaoberať využitím CCU/S technológie už v roku 2007. Spočiatku sa jej odborníci zamerali na uhoľné elektrárne ako najväčších producentov CO₂. Regulátori majú už v súčasnosti v hľadáčiku aj oceliarne, chemický priemysel a rafinérie.

„Podporíme inovácie, výskum a vývoj v tomto segmente, napríklad ZEVO na biologický odpad vo Švédsku, ale aj zásobníky na skladovanie uhlíka. Na stole už máme šesť projektov. Do roku 2030 budeme potrebovať zásobníky na 3,5 miliónov ton uhlíka ročne,“ pripomenul Chris Bolesta, CCU/S tím líder v energetickom oddelení Európskej komisie.

Brusel plánuje zavedenie takzvaných certifikátov odstráneného uhlíka (Carbon removal  certificate) ešte v tomto roku. Ich cena by sa mala blížiť k cene emisných povoleniek. Uhlíková neutralita by sa tak mala dosiahnuť skôr.

Potenciál na znižovanie uhlíka je obrovský

Podľa De Bruyckera úloha priemyslu na energetické využitie odpadu je dvojaká. Prvotná je starať sa o nerecyklovateľný odpad a premieňať ho na energiu. Druhá rola je hygienická. Odklonením odpadu zo skládok sa zlepší životné prostredie pre celú spoločnosť.

ZEVO dokážu zachytiť až 150 miliónov ton CO₂ ročne, ak sa bude dodržiavať dnešná EÚ legislatíva o odpade, ukázala nedávno publikovaná štúdia spoločnosti Prognos a výskumnej organizácie CE Delf. Úspora CO₂ by bola až dvojnásobná (296 miliónov ton ekvivalentu CO₂ ročne), ak sa príjmu ambicióznejšie zákony, ktoré presmerujú nielen komunálny, ale aj priemyselný odpad zo skládok do ZEVO či na materiálové zhodnotenie. 

„Rola ZEVO nie je len produkovať energiu, ale aj presmerovať odpad zo skládok, podporovať lokálnu obnoviteľnú energiu a vyberať z odpadu kovy,“ dodáva Bruno-Frederic Baudouin, viceprezident Európskej asociácie dodávateľov technológií na energetické zhodnotenie odpadu (ESWET).

“Napríklad z popolčeka a škvary sa dajú vyťažiť chloridy a kovy ako napríklad zinok,” ilustruje využitie odpadu Ladislav Halász, viceprezident CEWEP a technický riaditeľ spoločnosti KOSIT.

Spaliny sa dajú využiť

Spaľovaním odpadu sa produkuje asi 1000 ton ekvivalentu CO₂ ročne. Z biologického odpadu vznikne asi 60%. Z fosílneho odpadu, najmä z plastov, zvyšných 40% emisií uhlíka. Preto je nutné lepšie triediť najmä plasty, aby sa nemuseli spaľovať. 

Znižovať emisie CO₂ sa dá v ZEVO troma spôsobmi:

1. Vytvorením nových zdrojov energie napríklad tepla (nahradením fosílnych palív sa dá ušetriť 360 kg CO₂ na tonu odpadu).
2. Znížením skládkovania (usporiť sa dá 600 kg CO₂ na tonu odpadu).
3. Zhodnotením škvary (zachráni sa 60 kg CO₂ na tonu odpadu).

„Už teraz sme uhlíkovo neutrálni, pretože dokážeme ušetriť viac ako 400 kg CO₂ na tonu odpadu. Plánujeme byť uhlíkovo negatívni najmä využitím CCU/S,“ vysvetlil plány CEWEPu jej šéf.

Ak by sa zaviedla technológia zachytávania a skladovania uhlíka, dokázali by ZEVO znížiť čistú uhlíkovú stopu ešte viac. Napríklad zachytením 50% CO₂ by ju znížili o 440 kg CO₂ na tonu odpadu. Tento progres by bol možný len s podporou EÚ legislatívy a vytvorením biznis modelu, ktorý by túto technológiu podporil.

„Zavedenie nových technológii nebude lacná záležitosť, preto potrebujeme záruky, že sa nám to oplatí,“ dodal De Bruycker. Podľa neho bude trvať ešte niekoľko rokov dokým bude táto technológia na trhu prístupná a životaschopná.